Život Prešova
online
online
G. ŠÍPOŠ: Najotvorenejšiu samosprávu má Šaľa pred Martinom a Rožňavou
11.12.2012 Bratislava
Bratislava 11. decembra (TASR) - V rebríčku Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva 2012 bola ako najlepšia vyhodnotená Šaľa, pred Martinom a Rožňavou. Skokanom roka sa stali Smižany, ktoré skončili v roku 2010 na jednom z posledných miest, aktuálne sú v prvej osmičke, na šiestom mieste. Pri príležitosti dnešného vyhlasovania výsledkov rebríčka Otvorená samospráva 2012, ktorý hodnotí transparentnosť 100 najväčších samospráv na Slovensku, to uviedol riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
"Šaľa získala 83 zo 100 možných bodov, čo je výborný výsledok. V podstate všetky výsledky v prvej osmičke sú výborné," dodal Šípoš. Šaľa sa objavila na čele rebríčka aj v roku 2010, takže po dvoch rokoch obhájila prvenstvo.
Na štvrtom mieste skončila bratislavská mestská časť Petržalka, nasledovaná Žiarom nad Hronom a Smižanmi. Na siedmom mieste je mesto Bratislava, na ôsmom Ružomberok, na deviatom Banská Bystrica a prvú desiatku uzatvára Žilina.
"Mestá a obce hospodária s 3,5 miliardami eur ročne. V 100 najväčších samosprávach Slovenska žije 2,7 milióna ľudí. Transparency International Slovensko zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov," konštatoval Šípoš. "Hodnotenie nám trvalo zhruba tri mesiace a je dosť komplexné. Hodnotili sme celkovo 111 rôznych indikátorov v 11 oblastiach. Tie sa týkajú narábania s majetkom, tendrov, prideľovania dotácií, či je zverejňovaný rozpočet, správy kontrolóra, nakoľko sa majú občania možnosť zapojiť do rozhodovania a podobne," vysvetlil. Citlivou oblasťou je podľa neho aj prijímanie zamestnancov do samospráv, kde občania kritizujú, ak sa to podľa nich deje na základe známostí a nie kvalifikácie.
Dodal, že podľa prieskumov takmer každý tretí občan predpokladá vysokú mieru korupcie v samospráve, na druhej strane však v porovnaní s niektorými štátnymi inštitúciami, napríklad súdmi, majú samosprávy predsa len vyššiu mieru dôvery verejnosti.
Oproti poslednému meraniu v roku 2010 sa priemerný výsledok mierne zlepšil, v roku 2010 získali samosprávy v priemere 40 bodov zo 100, v roku 2012 už 49 bodov zo 100. Zlepšenie zaznamenali tak samosprávy vedené ľavicou, ako aj pravicou alebo nezávislými starostami a primátormi. Napriek tomu skutočnosť, že priemerné číslo nedosiahlo ani 50 percent, podľa Šípoša znamená, že stále ostáva výrazný priestor na zlepšenie. "Ukazuje sa, že keď sa chce, dá sa zmena dosiahnuť relatívne rýchlo," upozornil Šípoš na príklad Smižian, ktoré pri zlepšení v posledných dvoch rokoch využili aj materiály TIS.
Mierne zlepšenie transparentnosti samospráv v porovnaní s rokom 2010 podľa Šípoša čiastočne súvisí s prijatou národnou legislatívou, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr, masové zavedenie elektronických aukcií a čiastočne aj s vlastným zlepšením samospráv najmä v oblastiach zverejňovania materiálov zo zasadnutí zastupiteľstiev. "Hlavnou príčinou zlepšenia sa miest je zvýšenie rozsahu a kvality informácií, ktoré mestá poskytujú na svojich internetových stránkach. Kým v roku 2010 len tesná väčšina samospráv uvádzala na webe zápisnice z schôdzí zastupiteľstva, tento rok tak robia už tri štvrtiny miest," povedal Šípoš. Podobne vzrástol počet samospráv s oznámeniami o tendroch. "Za dva roky sa strojnásobil počet miest s audio- a videozáznamami zastupiteľstiev, ale aj s oznámeniami o udelených grantoch. Počet miest s etickým kódexom zamestnancov sa zvýšil z 24 na 36," dodal Šípoš.
Najmenej transparentnými oblasťami ostávajú podľa neho predaj a prenájom majetku a prijímanie zamestnancov. "Až 81 zo sto miest na webe nezverejňuje výsledky súťaží na predaj majetku. Len tretina samospráv robí pravidelne výberové konania na každú úradnícku pozíciu a len štyri z nich zverejňujú zápisnicu s poradím uchádzačov," uzavrel.
"Šaľa získala 83 zo 100 možných bodov, čo je výborný výsledok. V podstate všetky výsledky v prvej osmičke sú výborné," dodal Šípoš. Šaľa sa objavila na čele rebríčka aj v roku 2010, takže po dvoch rokoch obhájila prvenstvo.
Na štvrtom mieste skončila bratislavská mestská časť Petržalka, nasledovaná Žiarom nad Hronom a Smižanmi. Na siedmom mieste je mesto Bratislava, na ôsmom Ružomberok, na deviatom Banská Bystrica a prvú desiatku uzatvára Žilina.
"Mestá a obce hospodária s 3,5 miliardami eur ročne. V 100 najväčších samosprávach Slovenska žije 2,7 milióna ľudí. Transparency International Slovensko zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov," konštatoval Šípoš. "Hodnotenie nám trvalo zhruba tri mesiace a je dosť komplexné. Hodnotili sme celkovo 111 rôznych indikátorov v 11 oblastiach. Tie sa týkajú narábania s majetkom, tendrov, prideľovania dotácií, či je zverejňovaný rozpočet, správy kontrolóra, nakoľko sa majú občania možnosť zapojiť do rozhodovania a podobne," vysvetlil. Citlivou oblasťou je podľa neho aj prijímanie zamestnancov do samospráv, kde občania kritizujú, ak sa to podľa nich deje na základe známostí a nie kvalifikácie.
Dodal, že podľa prieskumov takmer každý tretí občan predpokladá vysokú mieru korupcie v samospráve, na druhej strane však v porovnaní s niektorými štátnymi inštitúciami, napríklad súdmi, majú samosprávy predsa len vyššiu mieru dôvery verejnosti.
Oproti poslednému meraniu v roku 2010 sa priemerný výsledok mierne zlepšil, v roku 2010 získali samosprávy v priemere 40 bodov zo 100, v roku 2012 už 49 bodov zo 100. Zlepšenie zaznamenali tak samosprávy vedené ľavicou, ako aj pravicou alebo nezávislými starostami a primátormi. Napriek tomu skutočnosť, že priemerné číslo nedosiahlo ani 50 percent, podľa Šípoša znamená, že stále ostáva výrazný priestor na zlepšenie. "Ukazuje sa, že keď sa chce, dá sa zmena dosiahnuť relatívne rýchlo," upozornil Šípoš na príklad Smižian, ktoré pri zlepšení v posledných dvoch rokoch využili aj materiály TIS.
Mierne zlepšenie transparentnosti samospráv v porovnaní s rokom 2010 podľa Šípoša čiastočne súvisí s prijatou národnou legislatívou, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr, masové zavedenie elektronických aukcií a čiastočne aj s vlastným zlepšením samospráv najmä v oblastiach zverejňovania materiálov zo zasadnutí zastupiteľstiev. "Hlavnou príčinou zlepšenia sa miest je zvýšenie rozsahu a kvality informácií, ktoré mestá poskytujú na svojich internetových stránkach. Kým v roku 2010 len tesná väčšina samospráv uvádzala na webe zápisnice z schôdzí zastupiteľstva, tento rok tak robia už tri štvrtiny miest," povedal Šípoš. Podobne vzrástol počet samospráv s oznámeniami o tendroch. "Za dva roky sa strojnásobil počet miest s audio- a videozáznamami zastupiteľstiev, ale aj s oznámeniami o udelených grantoch. Počet miest s etickým kódexom zamestnancov sa zvýšil z 24 na 36," dodal Šípoš.
Najmenej transparentnými oblasťami ostávajú podľa neho predaj a prenájom majetku a prijímanie zamestnancov. "Až 81 zo sto miest na webe nezverejňuje výsledky súťaží na predaj majetku. Len tretina samospráv robí pravidelne výberové konania na každú úradnícku pozíciu a len štyri z nich zverejňujú zápisnicu s poradím uchádzačov," uzavrel.
0
www.ZIVOTPO.sk
